Ochorenie zraku

Zrak je jedným z najdôležitejších zmyslov, ktorým človek vníma svet okolo seba. Asi 80 % všetkých informácií z okolia získavame prostredníctvom zraku ako elektromagnetické žiarenie, ktoré sa transformuje na nervové signály. O prijímaní a spracovaní vizuálnych informácii sa v každom oku stará viac ako 100 miliónov receptorových buniek (tyčiniek a čapíkov) v sietnici a asi 1,6 miliónov nervových vlákien spojujúcich sietnicu s mozgom.

Vekom podmienená makulárna degenerácia

oko

Pre človeka je tak zrak tým najcennejším zmyslom a jeho poškodenie alebo strata pre nás znamená podstatné obmedzenie kvality života. Svoj zrak by sme si mali preto dobre chrániť. Oko je vystavované vysokému stupňu oxidačného stresu, ktorý vzniká pri procese videnia, a má vďaka tomu zvýšené požiadavky na látky s antioxidačným účinkom.

VEKOM PODMIENENÁ MAKULÁRNA DEGENERÁCIA 

Vekom podmienená makulárna degenerácia (VPMD) sa vyskytuje najčastejšie od 60. roku života. V prvotnej fáze ochorenia najprv vidí človek neostro. Tento deficit videnia sa v priebehu ďalších rokov stále viac prehlbuje. Nakoniec dochádza ku strate schopnosti vidieť v samom centre zorného poľa. Tým sa podstatne zhoršuje schopnosť čítania alebo jednoduchej činnosti v domácnosti. A to práve v starobe predstavuje podstatné zhoršenie kvality života. VPMD je v súčasnej dobe najčastejšou príčinou oslepnutia v západnej Európe. Príčinou VPMD je poškodenie zrakových buniek, zvlášť v centrálnej oblasti sietnice (žltá škvrna - macula lutea), v mieste najostrejšieho videnia. Synergickým pôsobením energeticky bohatého svetla a kyslíka dochádza k poškodeniu buniek sietnice. Dôsledkom toho sú usadeniny škodlivých látok, ktoré znižujú zásobovanie zrakových buniek živinami a nakoniec vedú k ich odumretiu.

VPMD sa vyskytuje v dvoch formách: 

Suchá forma - pri nej sa makula ztenšuje a pod ňou sa hromadia kúsky rozpadnutého tkaniva. Tvorí 90 % všetkých prípadov makulárnej degenerácie.
Vlhká forma - dochádza k novo vytvoreniu ciev pod sietnicou, ktoré sa rozpínajú nahor a trhajú sietnicu, podobne ako korene stromov trhajú chodník nad sebou. Z týchto ciev často presakuje krv a vyvoláva jazvenie, ktoré rýchle zhoršuje centrálne videnie.

Štúdie o luteíne 

Z epidemiologických štúdií vyplýva, že vyššie množstvo luteínu ochráni oko pred vznikom vekom podmienenej makulárnej degenerácie VPMD. Štúdie so zameraním na dávku ukázali, že človek potrebuje minimálne 10mg luteínu denne, aby sa hodnoty luteínu v sietnici preukázateľne zvýšili. S počiatočným dávkovaním 20mg luteínu denne sa dá reaktivita (miera odpovedi) predovšetkým u starších ľudí ešte ďalej zvýšiť, takže bolo doporučené, aby sa v prvých mesiacoch liečby užívalo 20mg luteínu denne. Takto sa dajú zásoby luteínu dobre znovu doplniť. Štúdia LAST ukázala, že pri kontinuálnom prívode luteínu (10mg luteínu denne) u pacientov s VPMD, sa zlepší zraková ostrosť a citlivosť na kontrasty, a naopak náchylnosť ku vzniku slepoty sa zníži. Aj u pacientov, u ktorých luteín nevedie k zlepšeniu zrakovej ostrosti, vedie vniknutie luteínu do sietnice ku kvalitnejšej ochrane pred nebezpečným modrým svetlom. Preto by mal byť luteín kontinuálne užívaný vo všetkých fázach choroby, a to i v pokročilých fázach vekom podmienenej makulárnej degenerácie VPMD.


Mechanizmus účinkov luteínu

Luteín je rastlinná substancia, ktorú si telo samo nemôže vytvoriť. Bohužiaľ potravou prijímame len nepatrné množstvo luteínu (v priemere 2 mg denne). Luteín má tú vlastnosť, že mimoriadne efektívne odfiltruje modrú časť spektra viditeľného žiarenia (až 80%). Týmto mechanizmom potom táto nebezpečná a energeticky bohatá časť svetla už nedopadá na zrakové bunky. Okrem tohto „filtračného“ účinku pôsobí luteín tiež ako silný antioxidant, ktorý viaže voľné radikály. Luteín chráni oko mnohopočetným mechanizmom. Luteín takto znižuje i svetelný rozptyl/disperziu (tzv.„chromatické aberácie“). Týmto efektom možno dosiahnuť, že hrany, kontúry a obrysy predmetu vidíme ostrejšie.


Mechanizmus účinkov luteínu a zeaxanthinu


  • Obe substancie majú tú vlastnosť, že mimoriadne efektívne odfiltrujú zo spektra viditeľného žiarenia energeticky bohaté modré svetlo. Tým zabraňujú jeho dopadu na sietnicu a na zrakové bunky, takže frakcia modrého svetla, dopadajúca na sietnicu, má následne len veľmi nepatrnú intenzitu, a podstatne sa zníži možnosť poškodenia citlivých fotoreceptorov.

  • Luteín a zeaxanthin ako silné antioxidanty sú prenášané do sietnice, kde sa cielene ukladajú a zneškodňujú toxické „voľné radikály", vytvárané účinkom ÚV-žiarenia. Okrem týchto mechanizmov majú luteín a zeaxanthin ešte jeden pozitívny efekt. Znižujú svetelný rozptyl („chromatickú aberáciu") svetla, vstupujúceho do oka. V dôsledku tohto pozitívneho efektu môže človek vidieť predmety o niečo ostrejšie.

 

Aj u pacientov, u ktorých luteín nevedie k evidentnému zlepšeniu zrakovej ostrosti, spôsobilo zabudovanie luteínu do sietnice, zlepšenie ochrany pred nebezpečným modrým svetlom. Z toho vyplýva, že luteín je nutné trvale privádzať vo všetkých fázach ochorenia, vrátane neskorých fáz rozvoja VPMD.